V dnešnej spoločnosti všetci chceme dobre zarábať, pekne sa obliekať, cestovať, dovoliť si drahé šperky, a to všetko je vo väčšine prípadov podmienené, čo najvyšším a kvalitným vzdelaním. Nemožno však teraz tvrdiť, že je to tak vždy. Niekedy sa podarí dosiahnuť veľký úspech, aj študentovi, ktorý pravidelne „zaspal“ na prednášku. Veľmi dôležitým pri učení sa je naša chuť sa vzdelávať, dosiahnuť čo najviac. Táto chuť je priamo úmerná motivácii, ktorá by mala vychádzať z Maslowovej hierarchie potrieb, kde by po našich primárnych potrebách mali jednoznačne nasledovať potreby psychologické. Sú to potreby okrem iného, vzdelávania sa a učenia. Už od útleho detstva treba dieťaťu zdôrazňovať potrebu vzdelávania, učenia sa novým poznatkom, ktoré sa mu neskôr v živote raz môžu zísť.
Zo všetkých strán počúvame denno – denne známu vetu „ mne sa nechce učiť“, povedia si to nielen vysokoškoláci tesne pred skúškou, ale aj malé deti na ZŠ. Niekedy v tejto nechuti nepomôže ani motivácia lepšieho vzdelania a možno lepšej práce. Keď sa máme učiť doma všetko ostatné nás zamestnáva viac ako učenie. Moment, keď si máme sadnúť na stoličku za písací stôl a začať si čítať preberanú problematiku stále odďaľujeme najviac ako sa len dá. Zrazu začneme pomáhať mame v kuchyni, upratujeme izbu, hráme počítačové hry, pozeráme televíziu. Všetko ostatné, len nie knihy a učebnice. Tento stav asi pozná každý školák, ktorý si tým prešiel. Nikto nie je výnimkou. Aj keď sa občasne nájdu študenti, ktorých baví vzdelávania sa a radi sa prekonávajú aj keď sa mi zrovna nechce. Svetlé výnimky. Poznáte to aj sami, vonku prší, chce sa nám spať a nie učiť. Keď vonku zase pekne svieti slnko a odvšadiaľ sa ozýva detský smiech máme chuť vybehnúť von za svojimi kamarátmi a nie sedieť doma pri knihách. Každý si tým prešiel. Je pár vecí, ktoré by mohli vo výraznej miere efektívne zlepšiť naše racionálne učenie sa aj v domácom prostredí.
V prvom rade si všetko musíme dôkladne racionálne naplánovať. Súvisí to najmä s prípravou do školy na ďalší deň. Treba dôkladne zvážiť, na čo sa treba pripraviť na nasledujúci deň, čo je nevyhnutné a čo ešte pár dní môže počkať. Treba sa vždy učiť zo dňa na deň, a potom sa nám naše povinnosti aspoň tak veľmi nenakopia. Plánovať si napríklad v zápisníčku, do ktorého si budeme písať všetko, čo treba v nasledujúci týždeň zvládnuť. Vždy musíme postupovať od toho, čo najviac treba a postupne si všetko tak rozplánovať, aby sme to stihli do termínu. Učíme sa najprv jednoduchšie veci, a postupne prichádzame k predmetom, ktoré sú ťažšie na naše pochopenie. Na tie si vyčleňujeme vždy najviac času. Všetko si treba starostlivo a dôsledne premyslieť a zbytočne nestresovať, ako sa to nedá. Študent väčšinou, pokiaľ teda racionálne neplánujú, vždy postihne časová tieseň. Či už chceme alebo nie. Zrazu si uvedomíme, koľko toho treba na ďalší deň- ešte tento projekt nie je odovzdaný, táto písomka je zajtra, a už sa postupne dostavuje stres, ktorý je veľmi zlý motivátor a radca. Systematická príprava na jednotlivé predmety, z hodiny na hodinu, nám umožní byť pod menším tlakom a stresom, keď sa blíži termín písomky. Keď sa máte naraz naučiť celý tematický okruh, ktorí ste preberali tri mesiace v škole, to neprospeje ani nášmu zdraviu ani učeniu.
Ďalším veľmi dôležitým faktom, na ktorý netreba zabudnúť pri učení sa doma, je optimalizácia podmienok. Pri učení musíme mať doma optimálne podmienky, inak sa nič nenaučíme. Sú študenti, ktorí sa učia bez prestávky, napríklad aj celý deň. To je veľkou chybou, ktorá ich akurát demotivuje a spôsobí bolesť hlavy. Treba si vždy každú hodinu dať päťminútovú prestávku, vyjsť von, nadýchať sa čerstvého vzduchu, zjesť niečo ľahké a napiť sa vody. Keď sme hladní a smädní, nemyslí nám to. V miestnosti, kde sa učíme by malo byť primerané svetlo, žiadna tma, vetraná miestnosť je výhodou, pretože sa nám okysličuje mozog.
Treba si nájsť správny čas na učenie. Hovorí sa, že nie je dobré učiť sa ráno tesne pred školou, lebo podľa psychológov si človek z toho zapamätá najmenej. Najlepšie je učiť sa okolo 9-12 doobeda, a neskôr poobede naša výkonnosť klesá. Najviac si človek vraj zapamätá tesne pred spánkom, pričom by sme sa nemali dlhšie učiť ako do 21 hodiny večer. Potom to už zase nemá zmysel, na nočné učenie zabudnite. Pred každou skúškou či testom sa treba poriadne vyspať. Spánok je pri učení najdôležitejší.
Nemenej podstatným pri učení je nebyť v hluku. Hluk treba úplne vyčleniť pri učení. Sú ľudia, ktorí majú zapnuté rádio, keď sa učia, alebo naplno hudbu. To nie je najideálnejší spôsob. Treba mať pri sebe pokoj a najmä ticho. Sú študenti, ktorým vyhovuje úplne ticho v izbe, kde sa učia. Treba si zvoliť izbu, v ktorej sa stále nepromenádujú spolubývajúci.
Ako jeden z najdôležitejších faktorov je naša samotná koncentrácia na učivo. Sústredenosť, ktorú musíme vynaložiť na to, aby sme sa dobre naučili. Nie je najvhodnejšie, keď nám každú minútu zapípa Messenger pri uchu. Všetky veci, ktoré by nás mohli vyrušovať treba vypnúť, alebo odložiť na čas, ktorý venujeme učeniu. V neposlednom rade je treba pri učení správne sedieť a dýchať. Je potrebné sedieť v 45 stupňovom uhle, pri písacom stole, na stoličke. Žiadne iné polohy sedenia, prípadne polihovania nie sú také efektívne ako táto.